Z histórie Slovenska – časť III.

Na konci 9. storočia sa maďarské kočovné kmene dostali do Európy, kde podnikali výpravy do krajín a postupne prebrali starosloviensky spôsob života. Gejza z rodu Arpádovcov chcel vybudovať centrálne spravovaný štát. Jeho syn Štefan I. sa stal veľkokniežaťom a prevzal veľkomoravskú správu. Založil Ostrihomské arcibiskupstvo a v roku 1000 sa stal prvým uhorským kráľom. Rozčlenil Uhorsko na 45 územnoorganizačných žúp, v ktorých čele stál kráľom vymenovaný župan. Naše územie chcel získať aj poľský kráľ Boleslav Chrabrý. Po dohode však územie zostalo v Štefanových rukách. Tak sa v roku 1018 uzavrel proces začleňovania územia Slovenska do Uhorska.

Po smrti Ondreja III. v roku 1301 vymiera rod Arpádovcov. Začala sa bitka o trón, počas ktorej veľmoži medzi sebou súperili. Na čelo bol zvolený Karol Róbert z rodu Anjouovcov. Kráľ pridelil veľkú časť územia Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. Svoju moc však zneužíval, a tak ho kráľ zbavil právomocí. Za vlády Karola Róberta zaznamenal uhorský štát najväčší rozmach. V ďalších rokoch vládli na území mnohé rody. V roku 1458 bol zvolený Matej Huňady (Korvín), ktorý bol najbohatším mužom v Uhorsku. V Bratislave založil v roku 1465 univerzitu s názvom Universitas Istropolitana – prvú univerzitu na území Slovenska.

Na trón následne nastúpili Jagelovci prostredníctvom Vladislava II. Jagelovského, zvolení uhorskou šľachtou. Vladislav II. musel čeliť povstaniu Juraja Dóžu, ktorého vinou bola vyhlásená križiacka výprava proti Osmanskej ríši. Následne nastúpil jeho syn, ktorému zanechal obrovský dlh a v rokoch 1525 čelil expanzii Osmanskej ríše. Bratislava sa korunováciou Ferdinanda I. Habsburského, ktorý stál na začiatku dynastie Habsburgovcov, stala korunovačným mestom Uhorského kráľovstva. V roku 1740 nastupuje na trón Mária Terézia, ktorá zreformovala armádu a zakladala manufaktúry. V roku 1767 vydáva tereziánsky urbár, medzi ktorého hlavné ciele patrilo uzákonenie spisovnej slovenčiny. Prvým impulzom v tomto smere bol Jozef Ignác Bajza, avšak jeho jazyková forma nebola ustálená.

V tomto období pretrvávalo zriadenie Rakúsko-Uhorska, ktoré vzniklo ako únia dvoch štátnych celkov v roku 1867 a trvalo do roku 1918. Predstavovalo takzvanú dualistickú monarchiu maďarskej šľachty a nemecko-rakúskej buržoázie, ktorá mala spoločného panovníka, armádu a financie. Slovenský jazyk a kultúra boli násilne potlačované. Česi a Slováci boli spojencami v tomto boji proti útlaku, z Prahy tajne pašovali knihy a vzdelávali sa.

Zdroj: https://slovander.sk/