Stále ste ako rodičia jediní, ktorí rozumejú vlastnému dieťaťu? A upokojujete sa tým, že je ešte malé a na korigovanie reči máte čas? Alebo naopak, patríte k tým, ktorí premýšľajú nad návštevou logopéda, pretože sa im nezdá rečový prejav dieťaťa?
To, že dnešné deti „horšie rozprávajú“ už nie je len dojem rodičov či starých rodičov, je to fakt. Dnes majú deti množstvo problémov s rečou. Ako a kedy im pomôcť a či to skúšať doma alebo je už čas na odborníka?
V rodine je vzor
Najprirodzenejším zdrojom detského slovníka je komunikácia s rodičmi. Už tá má mnoho premenných. Niektorí rodičia rozprávajú na dieťa veľa, iní málo. Nezáleží ani tak na množstve slov, ale skôr na spôsobe, akým rodičia na dieťa rozprávajú. Niektoré prejavy dieťaťu dávajú nesprávny vzor a treba si dať na ne pozor. S dieťaťom by sme nemali hovoriť maznavo, šušlať, vynechávať hlásky či nahrádzať ich inými, nesprávne artikulovať, komoliť slová, používať nesprávnu gramatiku, zdrobňovať zdrobneniny. Ale ani naopak, používať ťažké výrazy, odborné a cudzie slová, dlhé súvetia ani rýchle prehovory. Dôležité je aj to, či je komunikácia sústredená, čas plne venovaný dieťaťu alebo len nesústredené odpovede na detské otázky, či dieťaťu rodičia čítajú, koľko a ako dlho dieťa pozerá televíziu, to všetko ovplyvňuje vývin detskej reči.
Najčastejšie poruchy detskej reči v predškolskom veku
Za najčastejší druh porúch reči sa považuje narušenie zvukovej roviny reči, známe aj ako dyslália, fonologická alebo artikulačná porucha, nesprávna alebo chybná výslovnosť. Niektorí autori uvádzajú až 60 % výskyt okolo štvrtého roku života a 40 % na začiatku školskej dochádzky. Menej úspešní sú chlapci, zhruba v pomere 3 : 2.
Okrem dyslálie je častou príčinou oneskorený či narušený vývin reči, kde odborníci hovoria o 3-10% detí navštevujúcich školu, ľudia so zajakavosťou tvoria 1% populácie. Ďalšou nezriedkavou poruchou reči je elektívny mutizmus, ktorý je psychicky podmienenou poruchou spôsobenou silne traumatizujúcim zážitkom.
O elektívnom mutizme hovoríme vtedy, keď dieťa súvisle mlčí dlhšie ako jeden mesiac po adaptácii na nové prostredie, napr. pri nástupe do škôlky.
Do prvej triedy základnej školy nastupuje až 40% detí s chybnou výslovnosťou. K bežným a často vyskytujúcim sa poruchám výslovnosti patrí rotacizmus známy aj ako francúzske „R“ a sigmatizmus, kedy ide o chybné tvorenie sykaviek. Vtedy dieťaťu pri vyslovovaní písmena „S“ jazýček výrazne vybieha medzi zúbky.
zdroj: https://babetko.rodinka.sk/detska-rec/detska-rec/aby-vase-deti-spravne-rozpravali/