Fínsko, sauna a veštenie z cínu
Fínske sviatky začínajú veľmi formálne, na poludnie 24. decembra, vyhlásením Vianočného pokoja v bývalom hlavnom meste Turku. Túto tradíciu, pretrvávajúcu už od 14. storočia, môžu sledovať obyvatelia mesta priamo z hlavného námestia a zvyšok národa prostredníctvom médií. Aby sa tento deklarovaný pokoj preniesol aj do rodín, pokračujú Fíni spoločnou rodinnou saunou. Večer patrí návšteve hrobov a pohľad na rozžiarené cintoríny je ďalším v rade tichých kontemplatívnych momentov.
Nový rok je naopak časom zábavy. Predpovedanie budúcnosti pomocou roztaveného cínu prebieha tak, že sa cín najprv vyleje do studenej vody, kde rýchlo stuhne. Jeho vyformované kúsky sa následne držia vo svetle oproti stene tak, aby vrhali zreteľný tieň. Podľa tvaru, ktorý pripomína, sa bude odvíjať celý ďalší rok. Tvar vtáka znamená let do nových výšok, dopravný prostriedok cestovanie a neurčitý tvar bohatstvo.
Veľká Británia, bozk pod imelom a vianočný puding
Pretože imelo kvitlo i v chladnom období, považovali ho druidi za symbol plodnosti. Ako presne sa stalo dekoračným prvkom zostáva predmetom debát, no vianočný bozk pod ním sa rozšíril už v 18. storočí a dnes sa teší stále väčšej obľube aj v iných krajinách. Na príprave vianočného pudingu by sa mala podieľať celá rodina. Každý z jej členov by mal cesto aspoň raz premiešať v smere hodinových ručičiek a niečo si želať. Želanie sa mu tak v nasledujúci rok splní.
Ekvádor, slávnosť narodenia
Pase Del Niño je slávnostná procesia ulicami Cuency, ekvádorskej kultúrnej a umeleckej metropoly. Sprievod, ktorý predstavuje cestu biblických Jozefa a Márie do Betlehema, napĺňajú farby, tradičné kroje, kone, relikvie a povznášajúca hudba. Obecenstvo sú celé rodiny a družnosť v uliciach spontánne pretrváva až do večerných hodín.
Portugalsko, voľné miesto za vianočným stolom
Podeliť sa o vianočnú náladu je možné aj so zosnulými. Portugalci im pri vianočnom stole nechávajú voľné, plne prestreté miesto a veria, že takéto pozvanie sa neodmieta. O to viac, ak je v strede stola pestro zdobený a lákavo vyzerajúci koláč Bolo-rei. Je z mäkkého bieleho cesta, obsahuje hrozienka a na povrchu ho skrášľuje pestrofarebné kandizované ovocie. Ukrýva aj jednu fazuľku – kto ju nájde musí Bolo-rei pripraviť o rok.
India, banánovník ako stromček
Absolútny počet kresťanov v Indii je viac ako 30 miliónov, čo vôbec nie je zanedbateľné číslo. Vianoce oslavujú polnočnou omšou a s nedostatkom ihličnatých stromov sa vysporiadali po svojom – úlohu vianočných stromčekov preniesli na banánovníky a mangovníky. Ich plody sú naturálnymi ozdobami a veľké listy banánovníka sú ideálne na girlandy, ikebany a podobné dekorácie.
Japonsko, obed v KFC
V krajine vychádzajúceho slnka žije len čosi nad 2 percentá kresťanov, no i napriek tomu je známa jedným nevšedným obyčajom. Vplyvom dobre cielenej reklamnej kampane na sieť rýchleho občerstvenia KFC sa tu už viac ako 40 rokov vyberú na Štedrý deň na vyprážané kuracie mäso. Privíta ich postava maskota firmy v kostýme Santa Clausa, no porcia sa im ujde, len ak si ju stihli vopred objednať.
Taliansko, Babbo Natale.
V Taliansku sú hlavným symbolom Vianoc jasličky, ktoré sa neraz dedia z generácie na generáciu, a ozdobená jedlička. Darčeky sa rozbaľujú po večeri
24. 12. (čaká sa do polnoci, keď sa začne 25. december) alebo na druhý deň ráno a ležia vedľa jasličiek alebo pod stromčekom. Ich nositeľom je Babbo Natale. Pre niektoré rodiny je však oveľa dôležitejší až 6. január, keď do domu zostúpi komínom čarodejnica Befana a nechá tam deťom darčeky. Jej veľká bábka sa potom na znak konca sviatkov zapáli.
Na talianskej vianočnej hostine nesmie chýbať panettone, typická
vianočná bábovka s hrozienkami a kandizovaným ovocím, v prípade severného Talianska jednoduchšie pandoro. Hlavné jedlá sa líšia podľa regiónu a rodinných tradícií. Môže to byť jahňacina s rozmarínovými zemiakmi a artičokmi alebo viacchodová večera, pri ktorej sú hlavnou ingredienciou morské ryby.
Zdroj: www.radynacestu.cz
Nemecko, uhorka na stromčeku
Nemci vraj radi ukrývajú do zákutí vianočného stromčeka zvláštnu ozdobu – napodobeninu zaváranej uhorky. Tú by sa potom mali ich deti za sladkú odmenu snažiť nájsť. V rámci overovania faktov sa ale ukázalo, že tento zvyk je typický hlavne pre nemecké komunity žijúce v USA, nie pre Európanov. Pôvod má v cielenom, a očividne úspešnom, marketingu obchodnej spoločnosti, zásobujúcej trh vianočnými dekoráciami.
USA, každému po chuti
Aj vo všetkých z päťdesiatich štátov USA sa nájde niečo typické a unikátne, čím si ich obyvatelia dokážu spestriť Vianoce. Na Havaji organizujú tance hula a zakončia ich grilovaním celého prasiatka. Chicago sa pýši najznámejším vianočným trhom, Christkindlmarktom, štylizovaným v podobnom duchu ako tie európske. V Indianapolise by to neboli plnohodnotné sviatky bez návštevy každoročnej výstavy automobilov. Štedrý koláč v Kentucky musí zasa obsahovať dostatočne výdatnú dávku Bourbon whiskey. Po rieke Mississippi v rovnomennom štáte sa zvyknú plaviť sviatočne rozsvietené lode a v nevadskom Rene sa vyráža do pubov (na tzv. „pub crawl“) v kostýmoch Santa Clausa. V Dallase dekorujú už od roku 1927 ten istý strom pekanového orecha, v Salt Lake City sa tešia na pravidelné vystúpenie mormónskeho chóru a vo Wyomingu je možné zalyžovať si so Santom osobne.
Egypt, pôst a oslavy v komunitách
Ortodoxní kresťania v Egypte oslavujú Vianoce až 7. januára, kedy zároveň končí veľký 43-dňový pôst. Počas neho nie je dovolené konzumovať mäso, ryby, mliečne produkty, ani vajcia. Vrcholom slávnostnej bohoslužby v tento deň je podávanie chleba zvaného Qurban, v ktorého strede je vyrazený ornamentálny kríž. Z kostola sa komunity odoberú k spoločnému stolu, kde sa podáva pokrm fatta, pozostávajúci z mäsa a ryže.
Kongo, dramatizácia narodenia
V africkej republike Kongo si Vianoce zachovávajú religiózny charakter. Ľudia si nedávajú darčeky, ale schádzajú sa v komunitách farností a spoločne organizujú dlhé hudobno-dramatické inscenácie narodenia Ježiša. Nechýbajú perkusie, pantomíma, ani zborový spev a celé pásmo často trvá až do skorých ranných hodín nasledujúceho dňa.
Island, mačka Yule
Mýtická mačka plnila v minulosti v islandskej kultúre úlohu akéhosi motivačného strašiaka. Jedným z najväčších priemyselných odvetví tam bola produkcia ovčej vlny. Aby farmy stihli spracovať všetku vlnu načas, záviseli na tvrdej práci nádenníkov. Lenivosť sa farmári snažili eliminovať aj tak, že nádenníkom hrozili trestom od veľkej krutej mačky. Aby sa vyhli jej hnevu, museli mať robotníci pred Vianocami utkaný odev z čerstvo spracovanej vlny. Kto ho nemal, trest ho neminul.
Ukrajina, pavúčia výzdoba
Povesť o chudobnej vdove s deťmi rozpráva, že nemala peniaze na vianočnú výzdobu a sviatky pre ňu zachránili pavúky. V noci utkali svoje siete do vzorov, ktorým sa krásou nič nevyrovnalo. V ukrajinskej spoločnosti rezonuje táto jednoduchá pointa do takej miery, že pavučinové ozdoby tu nemôžu, popri guliach, hviezdach a snehových vločkách, chýbať na žiadnom stromčeku.
Nórsko, schovávanie metiel
Podľa nórskeho folklóru vychádzajú na Štedrý večer von bosorky a zlí duchovia. Nórske rodiny musia preto schovávať metly, aby sa bosorky nemohli vydať na polnočnú jazdu a v krboch páliť smrekové drevo, aby sa duchovia nedostali dnu komínom.
Mexiko, jasličky z reďkoviek
V meste Oaxaca sú sviatky spojené s festivalom reďkoviek lokálnej odrody. Zruční miestni obyvatelia si obľúbili ich vyrezávanie do všemožných tvarov a pre tých súťaživejších sa usporadúva aj súťaž. Jednou z hlavných stvárňovaných tém je, samozrejme, sezónny výjav jasličiek v betlehemskej maštali. Najkrajšie kúsky sú potom vystavené na obdiv verejnosti na námestí v centre mesta.
Haiti, topánky plné slamy
Populárne v tomto chudobnom karibskom štáte sú malé dekoratívne papierové domčeky, podobné lampášom, vo vnútri ktorých horia kahance. Zdobia interiér a sú pozostatkom skutočných lampášov, akými si Haiťania kedysi svietili cestou do kostola. Deti nechávajú pod vianočným stromčekom vyčistené topánky naplnené slamou, dúfajúc, že Tonton Nwèl (obdoba Santa Clausa) ju ráno nahradí darčekmi.
Švédsko, koza Yule a káčer Donald
Jedným zo symbolov Vianoc vo Švédsku je obrovská slamená socha kozy menom Yule. Po prvýkrát ju postavili začiatkom adventu v roku 1966 na nádvorí zámku Gävle. Odvtedy si ju osvojili aj iné regióny, no okrem popularity vyvolala aj istú kontroverziu. Stala sa totiž lákadlom podpaľačov, ktorým sa niekoľkokrát podarilo sochu spáliť do tla. Samosprávy preto pristúpili k jej pozornému stráženiu.
Druhé zviera, bytostne späté so švédskymi Vianocami, je animované a nie je ním nik menej slávny ako Donald Duck, po švédsky Kalle Anka. Práve k jeho televíznym príbehom sadá údajne na Štedrý večer až polovica Švédov. Úryvky dialógov z Disneyho vianočného špeciálu, podobne ako v našich krajoch frázy z filmov Tři oříšky pro Popelku a Perinbaba, v tejto severskej krajine zľudoveli a bežne sa vyskytujú v hovorovom jazyku.