Tak už je tu Veľká noc! Veľká noc je svätý alebo tiež pašiový týždeň, začína Kvetnou nedeľou a končí Veľkonočnou nedeľou. Medzi nimi sú ďalšie dni, ktoré majú svoje vlastné meno – Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota. U nás do Veľkej noci zahŕňame ešte aj Veľkonočný pondelok. Veľkonočné sviatky prinášajú so sebou množstvo tradícií a zvykov, no čo iný kraj, iný mrav.
Slovensko – šibačka ako sa patrí
Zdroj: Profimedia
Najvýraznejším zvykom na Slovensku je u niektorých tak obľúbené šibanie. Mládenci s korbáčmi v rukách na Veľkonočný pondelok už od rána obchádzajú dievčatá a ženy, aby ich poliali vodou a vyšibali. Robí sa tak vraj preto, aby boli zdravé a krásne. Ženy potom dajú šibačom na znak odpustenia farebné vajíčko. V súčasnosti sa však často dávajú aj čokolády, peniaze alebo iné dary. Symbolom Veľkej noci či jari ako takej sú aj bahniatka a zlatý dážď, ktoré si ľudia dávajú do váz. Rovnakým spôsobom oslavujú Veľkú noc aj v Česku.
V Anglicku a Amerike hľadajú vajíčka
V Anglicku ohlasuje príchod Veľkej noci už fašiangový utorok, alebo „Pancake Day“, teda palacinkový deň, kedy si všetci na nich pochutnávajú s javorovým sirupom, cukrom, citrónom a Nutellou. Jednou z najväčších veľkonočných tradícií je hon na vajíčka. Veľkonočný zajac, ktorý je symbolom Veľkej noci, v nedeľu nadeľuje čokoládové vajíčka, ktoré poschováva na rôzne miesta po dome a hlavne po záhrade. Deti, akonáhle ráno vstanú, na ne usporiadajú hon a na svojich úlovkoch si ihneď pochutnajú.
V Nemecku šibačku nepoznajú
V Nemecku nestretnete žiadnych šibačov a polievačov. Túto tradíciu v Nemecku nepoznajú. V niektorých oblastiach je možné vidieť stromy ozdobené veľkonočnými vajíčkami. Deti sa na Veľkú noc tešia podobne ako na Vianoce. Na veľkonočnú nedeľu ich ale obdarováva zajačik, od ktorého dostávajú drobné darčeky. Posledné roky sa tam objavila aj nová tradícia pre dospelých. Namiesto sladkostí hľadajú fľaše s pivom, ktoré majú špeciálnu veľkonočnú etiketu.
V Taliansku si pochutnávajú na pečenom jahniatku
Taliani sviatok Veľkej noci nazývajú La Pasqua. Servíruje sa tu Angellino, čo je pečené jahniatko. Tento pokrm symbolizuje obetovanie Ježiša na kríži. Podávajú sa tiež vajíčka, ktoré si rozdávali medzi sebou už prví kresťania. Najmä deťom veľmi chutí špeciálny Veľkonočný chlieb vytvarovaný do tvaru koruny a naplnený sladkosťami.
Vo Francúzsku je Veľká noc sviatkom čokolády
Ani vo Francúzsku šibačku, ako máme na Slovensku nepoznajú. Vo Francúzsku od Veľkého piatku až do Veľkonočného pondelka nezvonia zvony na žiadnom chráme. Pripomínajú umučenie a ukrižovanie Krista. Zvony sa opäť rozozvučia až v deň Kristovho vzkriesenia. Veľká noc je v tejto krajine aj sviatkom čokolády. Čokoláda sa tu v tomto období konzumuje v akejkoľvek podobe – od vajíčok a zajačikov až po kuriatka a zvončeky.
V Írsku sa tancom súťaží o koláče
V Írsku je obdobie pred Veľkou nocou obdobím pôstu a modlitieb. Veľkonočná nedeľa je dňom, kedy Íri vychádzajú do ulíc tancovať. Tancom súťažia o koláče. Rovnako, ako vo Švédsku, je tu populárne „gúľanie vajíčok“. Každý súťažiaci obdrží paličku, alebo lyžičku a má za úlohu čo najrýchlejšie dokotúľať vajíčko k cieľovému bodu.
V Nórsku sa riešia vraždy
Nóri majú neobyčajnú tradíciu, ktorá sa volá „Paaskekrim“, čiže Veľkonočný zločin. Okrem maľovania vajíčok riešia obyvatelia vraždy a lúpeže. Tamojšie televízie vysielajú kriminálne a detektívne príbehy a ten istý trend nasleduje aj tlač. Mimoriadne obľúbeným seriálom je Poirot od Agathy Christie. Ak práve nehádajú, kto je vrah, radi chodia na prechádzky do prírody.
Filipíny majú špeciálny rituál
Táto ázijská krajina si z kresťanskej oslavy Veľkej noci vybrala skutočne ojedinelú časť, Ukrižovanie Ježiša. Miestny dobrovoľníci sa totiž na Veľký piatok dávajú dobrovoľne pribiť na kríž, prípadne sa bičujú a inak trýznia, aby tak odčinili hriechy, ktoré vraj vykonali počas roka.
Karneval v Holandsku
V krajine tulipánov začína deň pred pôstom karneval a prípravy sa začínajú už v jedenásty deň jedenásteho mesiaca predchádzajúceho roka, kedy sa zíde rada jedenástich, aby pripravila všetky plány podujatia. Symbolika čísla jedenásť nie je náhodou, pretože jedenástka je číslom bláznov. V podobnom duchu sa nesie aj maškarný ples a v každom meste sa volí princ karnevalu, ktorý dostane od starostu kľúč. Tradičným pokrmom je sladký chlieb s hrozienkami a ríbezľami.
zdroj: https://bratislavskykraj.sk