Z histórie Slovenska – časť IV.

„Píš, ako počuješ“

Čo sa týka slovenského národa v 18. storočí, veľkým prínosom pri jeho obrode bol Anton Bernolák (1762 – 1813) z obce Slanica, ktorý sa stal kňazom v Nových Zámkoch. Toto mesto je známe svojou multikultúrnosťou – žili v ňom Slováci, Maďari, Nemci, Srbi a iné národnosti. Bernolák bol veľmi sčítaný a vzdelaný kňaz, ovládal všetky jazyky, ktoré sa v tom čase v meste používali. Pôsobil ako kancelár a tajomník arcibiskupskej kancelárie v Trnave, zároveň bol cenzorom kníh a notárom ústrednej cirkevnej stolice, taktiež katolíckym farárom. Vo Viedni sa v ňom upevnilo slovenské povedomie a uvedomoval si, že predpokladom literatúry je ustálená spisovná slovenčina. Jeho najvýznamnejším dielom bola Grammatica Slavica, ktorá predstavovala opis gramatických pravidel a dokonca vyšla aj v nemeckom preklade. Vyše sto rokov po jeho smrti sa nedarilo nájsť Bernolákovu knižnicu – až kým sa náhodne na povale farského kostola nenašli zaprášené knihy a dokumenty. Antonovi vďačíme za prvú kodifikovanú slovenčinu.

Anton Bernolák – slovenský jazykovedec Zdroj: sk.wikipedia.org
Ľudovít Velislav Štúr – slovenský národný buditeľ Zdroj:sk.wikipedia.org

S jeho pravidlami by sa nám dnes písalo ľahšie

Bez Ľudovíta Štúra (1815 – 1856) by udalosti z histórie Slovenska neboli úplné. Je dobre známe, že uzákonil spisovnú slovenčinu. K Bernolákovmu „píš, ako počuješ“ pridal ďalšie „zlepšováky“ – napríklad nepoužíval y/ý, ale iba i/í. Mi sa pítame, kam toto pravidlo zmizlo.

Bol politikom, filozofom, historikom a spisovateľom – a to je len zlomok z jeho činností. Pôsobil ako vedúca osobnosť slovenského národného obrodenia. Práci sa venoval aj na úkor súkromného života. V kolektíve bol veľmi autoritatívny, dokonca priam despotický.

Vedeli ste, že?
Štúr mal výborný vkus na obliekanie a mnoho peňazí investoval do svojho zovňajška – a to napriek striedmosti v obliekaní, ktorá bola v tom čase medzi mužmi zaužívaná. V 19. storočí sa brada považovala za znak solídnosti a mužnosti, sexuálnej sily a postavenia. Ľudovít sa však o ňu musel pravidelne starať. Podľa etnologičky navštevoval minimálne raz do týždňa barbiera, ktorý mu bradu zastrihával. Ženy nedokázali odolať jeho charizme – a veľakrát ani muži. Obľuboval aj vínko, pečenú klobásu, dobrú čiernu kávu a kvalitný tabak.

zdroj: www.slovander.sk