Slovensko ovplyvnili udalosti a osobnosti, ktoré je dobré poznať nielen vzhľadom na všeobecný rozhľad, ale aj preto, aby sme vedeli, aké silné historické dedičstvo máme.
Samova ríša a dvaja byzantskí bratia
Napriek tomu, že naše územie začalo písať svoju históriu oveľa skôr, my začneme príbeh narodením kupca Sama vo Franskej ríši okolo roku 600. Jeho činy ho môžu charakterizovať ako zámožného a vzdelaného muža, ktorého srdce prahlo po dobrodružstve, moci a spravodlivosti. Je pravdepodobné, že so Slovanmi sa zoznámil, keď ako kupec dodával tovar. Tak sa mohol dozvedieť aj o dlhých slovanských bojoch proti Avarom. Jeho odvážny duch sa teda rozhodol podniknúť cestu k Dunaju, do oblasti dnešnej západnej Bratislavy, s cieľom dodať zbrane Slovanom a pomôcť im v boji proti krutému nepriateľovi. Samo si tu získal veľkú obľubu a jeho ríša sa stala prvým pokusom o samostatný slovanský štát. Samovu ríšu, ktorá vznikla v roku 623, môžeme označiť za nadkmeňový zväzok, no historici doteraz riešia, ako tento celok vôbec pomenovať.
Úmyslom Samovej ríše bolo predovšetkým zjednotenie Slovanov, aby dokázali v čo najväčšom počte a sile bojovať proti Avarom a Frankom. Po Samovej smrti okolo roku 659 sa vie len veľmi málo o pokračovaní ríše. Predpokladá sa, že v dôsledku pominutia nebezpečenstva sa tento nadkmeňový zväz Slovanov rozpadol, kmene sa oddelili a vyvíjali samostatne. Avari však dlho nečakali a opäť sa postavili k Dunaju.
Územie bolo rozdelené v 9. storočí na dve kniežatstvá – Moravské, ktorému vládol Mojmír, a Nitrianske, na ktorého čele stál Pribina. V roku 833 vtrhol do Nitry Mojmír, aby vyhnal Pribinu a spojil kniežatstvá do jedného celku s názvom Veľká Morava s centrom v Nitre.
Mojmírov synovec, knieža Rastislav, bol chránencom východofranskej ríše. Napriek tomu chcel Veľkú Moravu, kde sa stal druhým panovníkom, chrániť a oslobodiť od vplyvu zo západu. Podnikol teda boje proti východofranskému kráľovi Ľudovítovi Nemcovi.
Po spojení kniežatstiev do jedného celku sa začalo po území intenzívnejšie šíriť kresťanstvo. Rastislav chcel, aby obyvateľstvu jeho ríše bolo umožnené učiť sa a poznávať náboženstvo v jazyku Slovanov. Po odmietnutí pápežom Mikulášom I. sa obrátil na byzantského cisára Michala III. so žiadosťou o poslov. Cisár vyslal do ríše dvoch bratov, ktorí ovládali slovanské jazyky – Konštantína a Metoda. Priniesli na Veľkú Moravu staroslovienčinu a slovanské písmo – hlaholiku, ktorá pozostávala z písmen malej gréckej abecedy.
zdroj: https://slovander.sk/
Vedeli ste, že ...
Napriek tomu, že Pribina bol pravdepodobne pohan, dal v Nitre postaviť prvý slovanský kresťanský kostol. V roku 828 bol vysvätený salzburským arcibiskupom Adaldrámom. Spomínaný kostolík prekryli v nasledujúcich obdobiach vrstvy nových stavieb, no predpokladá sa, že je súčasťou práve Baziliky sv. Emeráma, ktorá sa nachádza v nitrianskom hradisku.
Už Frankovia poznali pojem otroctvo. Otrokov nazývali slovom sclavi. Toto slovo je aj latinským, aj gréckym pomenovaním pre Slovanov. Je teda možné, že sme tak označovaní práve vinou dlhoročných bojov a utláčania.
Konštantín a Metod založili na Veľkej Morave slovanské učilište na výchovu kňazov s názvom Velehrad. No aby mohli mladíkov za kňazov aj vysvätiť, vybrali sa do Ríma za pápežom. Konštantína však zmohla choroba, a tak sa ukryl do talianskeho kláštora, kde pod menom Cyril aj dožil.